PETER GÁSPÁR
Bratislava, Slovensko (10. októbra, 1951)
gaspar.sculptor@gmail.com +421 905986 248
Péter Gáspár je sochár a právom ho možno zaradiť medzi najvýznamnejších slovenských figurálnych sochárov. Z rodnej obce Bátorove Kosihy prešiel dlhú cestu do hlavného mesta Bratislavy, kde dodnes žije a tvorí, a do Banskej Bystrice, kde posledné desaťročia pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení. Životodarné korene, ktoré ho viažu k rodnej zemi, sa však nikdy nepretrhli. Svojím talentom vynikal medzi horskými Maďarmi a práve oni sa naňho aj dnes radi obracajú, ak chcú svoje okolie obohatiť o verejné umenie. Jeho umelecké diela sa nachádzajú na rôznych lokalitách v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Trenčíne, Komárne, Dunajskej Strede Búči, Bátorových Kostihoch a v mnohých ďalších osadách.
V jeho umeleckých dielach môžete vidieť unikátne zosúľadenie úcty k tradícii, modernosti a zmyslu pre buržoázny život smerom k budúcnosti, ktorý ponúka vyšší štandard a úroveň. Vyzdvihnem len niektoré z jeho mnohých diel: predovšetkým jeho rozlúčkovú prácu o umučenom grófovi Jánosovi Esterházym, kde úplne svojským spôsobom zobrazil grófov tragický osud. Potom je tu verejná socha Sándora Máraiho v Košiciach – sochárska kompozícia okolo nej tvorí veľmi jedinečný priestor. Spisovateľ prežíva plynutie času sediac v kresle, v duši krásn svet, ktorý sa pominul… bronzové kreslo oproti je prázdne, akoby na niekoho čakal, akoby čakal na nejakú uspokojivú odpoveď – možno na otázku, čo je možné, čo by sa dnes dalo pochopiť z tohto sveta, ktorý môže byť niekedy taký neľudský. V sochárskom parku Nádvorie Európy sú aj bronzové sochy Žigmunda Luxemburského a Mátyasa Béla resp. pamätník odvlečeným počas svetovej vojny v Komárne. Napokon jeho verejné dielo vytvorené v roku 2008: bronzová socha herca Attilu Kaszása, ktorý tragicky náhle odisišl, na námestí pred Jókaiho divadlom v Komárne. Péter Gáspár sa tu vyhýba heroizácii, monumentálnosti a všemožnej „divadelnej“ pompéznosti a ukazuje hercovi – jedným pohybom: len čo opustí javisko, javisko sa zatiahne a jeho krok a pohľad ho zavedú do iného sveta. Jedným z posledných diel Pétera Gáspára je reliéf Jánosa Kálvina, ktorý vytvoril na žiadosť reformovanej cirkvi svojej rodnej obce.
Sochár Péter Gáspár je jedným z tých, ktorí robia svoju prácu aj napriek chaosu okolo nás. Svojimi dielami sa snažia vytvárať obývateľnejší, lepší svet.
PhDr. Eva Dénesová, historička umenia
Narodil sa 10. októbra 1951 v Bátorových Kostihoch (Slovensko, okres Komárno). Výtvarné štúdiá začal v Bratislave, v odbore kamenosochárstva na Strednej umeleckopriemyselnej škole (1967-71), potom pokračoval v štúdiu na oddelení figurálneho sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Jána Kulicha (1971- 77). Po skončení povinnej vojenskej služby učil ako asistent na katedre sochárstva Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a v roku 1988 sa habilitoval na docenta. V rokoch 1990 až 2000 pôsobil ako sochár v slobodnom povolaní. Od roku 2000 až po súčasnosť vedie ateliér figuratívneho sochárstva Vysokej školy výtvarných umení v Banskej Bystrici. Jeho sochárske diela majú figurálny a monumentálny charakter. Je tvorcom mnohých verejných sôch, ako skupinová sochárska kompozícia „In memorial“ (vápenec), ktorá v Komárne pripomína obete 2. svetovej vojny alebo v Nádvorí Európy socha kráľa Žigmunda Luxemburského a vedca Mátyása Béla v reálnej ľudskej veľkosti, a v anglickom parku pomník posmrtného kráľa Ladislava V. Jeho verejné dielo s názvom „Zvonček“ vytvorené k 400. výročiu uzavretia Žitavského mieru bolo postavené v roku 2006 v Žitve, v predhradí obce Moči, kde boli prítomní tureckí, rakúski, maďarskí a slovenskí predstavitelia. Sándora Máraiho v jeho rodnom meste pripomína taktiež jeho socha. V roku 2014 postavil pamätník Chavive Reik, ktorý sa nachádza v Múzeu Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. V súčasnosti pracuje na monumentálnej sochárskej kompozícii hlavnej postavy divadelnej hry Móra Jókaiho „Zlatý muž“, ktorú realizuje k šesťdesiatemu piatemu výročiu založenia dnešného Jókaiho divadla v Komárne. Jeho sochárska tvorba je charakterizovaná dielami realizovanými so silným emocionálnym obsahom a ako u zrelého sochára sa jeho umelecké diela vyznačujú ideovou a filozofickou angažovanosťou. Za svoju prácu získal množstvo ocenení, ako napr cenu Martina Benku, 1. cena Piešťanskej sochy (Slovensko), cena M. S. Master (Budapešť). V jeho verejných plastikách nájdených v Bratislave, v Košiciachv, v Komárne, v Búči, v Bátorocých Kostihoch alebo v Dunajskej Strede je zhmotnené utrpenie nevinne zavlečených a slávne postavy minulosti (Žigmund Luxemburský, János Esterházy, Mátyás Bél, János Kálvin, Sándor Márai) do kameňa, vytesané do mramoru alebo odliate do bronzu.
ŠTÚDIUM
1971-1977 Bratislava, Vysoká škola výtvarných umení
1967-1971 Bratislava, Stredná umeleckopriemyselná škola
OCENENIA
2009 Majstrovská cena M.S., Maďarsko
2003 Memoriálová súťaž Sándora Máraia, 1. miesto, Slovensko
1987 Piešťanská socha, 1. miesto, Slovensko
1977 Cena Martina Benku, Slovensko
VEREJNÉ PRÁCE
Gymnastka, Športová hala, Komárno – bronz
László V., Komárno – bronz
In memoriam, Komárno – vápenec
Hudba, Nesvady – bronz
Pamätník mieru v Zsitvatoroku, Dunajská Radvaň – bronz, oceľ, mramor
Sándor Márai, Košice – bronz, žula
Pamätník galejníkov, Rimavská Sobota – mramor, bronz
Prometheus, Atómové elektrárne Mochovce – andezit
Kráľ Béla IV., Banská Bystrica – bronz
Mátyás Bél, Banská Bystrica – bronz
Chaviva – Márta Reik, Banská Bystrica
