LAJOS SZKUKÁLEK
Komárno, Slovensko (6. september, 1957)
szkukalek.lajos57@gmail.com +421905 215 365
„Szkukálek je inštinktívny umelec, v istom zmysle samouk a naivný, ale zároveň nadradený a veľkorysý ako tí najvzdelanejší. Jeho neporušiteľný kompas je nezaujatý pohľad, ktorý organicky spája všetko, čo by inak pôsobilo eklekticky roztrieštené: rozprávkovosť, nadprirodzené predstavy, fantazijný svet, každodenné drobnosti, drzú kritiku, bezuzdné obdivovanie, či už podvedomé alebo plánované, všetko, čo normálny pohľad na svet nemôže považovať za súčasť jedného celku. Táto očarujúca emocionálna a zmyselná rozmanitosť dokáže vniesť život aj do tých najľahších a bravúrnych umeleckých obratov, ktoré miestami môžu pôsobiť až prehnane. Zdá sa, že umelec farby svojich obrazov priniesol z iného sveta: možno zo snov, možno zo zakrivených zrkadiel hradu, z jedného z tých farebných sklenených kaleidoskopov, ktoré obdivoval ako dieťa, alebo z kolekcie farebných sklenených fliaš. Nie sú to len živé, sklenené vibrujúce farby, ale aj pulzujúce, plávajúce formy, ktoré sú tvorbami, ktoré živila polospánková predstavivosť. Ich intuícia, spomienky a ich vyjadrenie sú však výsledkom náročného, prekážkami súdeného umeleckej snahy.
Umelec už našiel ten bod, odkiaľ ako jediný a prvý interpretuje svet svojim spôsobom. Jeho obrazy sú dnes osobitné až po posledný ťah štetcom, vyjadrenia nezvratnej osobnosti jeho predstáv o svete. Maľuje varianty toho videnia, ktoré stále chce vyzerať inak a zároveň sa javí inak, než v skutočnosti. Neexistujú žiadne škádľové alebo rentgenové okuliare, žiadny záhadný hologram, ktorý by mohol odhaliť jeho skutočné tajomstvo. Môžeme ho len priblížiť, o ňom rozprávať, alebo skôr s ním debatiť, so sebairóniou, kladúc voľakedy do úvahy naše vlastné úmysly a aj jeho, neustále ich pochybujúc, presne tak, ako to robí Lajos Szkukálek, bez najmenšieho zámeru útoku či odhaľovania.“
János Oláh
„Narodil som sa 6. septembra 1957 v Komárne. Detstvo som strávil na komárňanskej periférii, v časti nazývanej „Bené“. Bol som veselé, snívajúce dieťa, ktoré rádo počúval príbehy svojho starého otca, ktorý bol ševcom. Už veľmi skoro som vedel, že budem maliar. Môj otec bol šokovaný mojimi divokými myšlienkami. Do umeleckej školy som nechodil, nie že by som nechcel. V roku 1974 som začal žiadať o prijatie na umelecké školy. V prvom roku ma nikde nechceli, druhý rok som sa pokúsil o prijatie do Budapešti (čo samozrejme československý školský systém neumožňoval). Ďalší rok som bol prijatý do Bratislavy. Oženil som sa. Tri mesiace po svadbe som už slúžil blízko Prahy. Pracovná služba. Dva roky utrpenia. Boli sme chudobní. Denné práce v lodiarskom závode, potom maľovanie a kreslenie. Takmer celý môj čas som trávil tvorbou študijných kresieb. Potom som si uvedomil, že som hlupák, ak takto budem pokračovať, celý deň sa trápim pre pár grošov. Ak už nebudem veľkým maliarom, aspoň môžem zarobiť peniaze. Krajinomaľby mi prišlo najlepšie riešenie. Chodieval som na cintorín. Celé dni som pracoval s lacnými, nekvalitnými akvarelmi. Hotové obrazy som si zavesil pod pazuchu a vybral sa ich prvýkrát v živote predávať. Šíril som ich. Bolo to ťažké, ale do večera som mal výsledok. Je pravda, že som svoje obrazy predával za 20, 40 korún, no napriek tomu som zarobil 1500 korún. To bol približne rovnaký zárobok ako v lodiarskom závode. Žil som „blízko farieb“, no na to, aby som maľoval niečo, čo ma skutočne zaujíma, som mal čas len počas zimných mesiacov, okolo Vianoc. Od roku 1984 vystavujem pravidelne. V roku 1980 som sa stal členom Československého výtvarného zväzu, no o tri roky ma vyhodili. Neskôr ma opäť prijali…“
Szkukálek, 2004
„Ľudia bez ohľadu na to, či sa cítia dvadsať- alebo tridsaťroční, občas premýšľajú o období, ktoré majú za sebou. Ja môžem povedať, že môj život sa naplnil. Rýchlo som zistil, že chcem byť maliarom. Moje počiatočné diela boli surrealistickej povahy, neskôr ma zaujal minimalizmus. Tieto štýly mi pomohli liečiť a spracúvať svoje osobné krízy. Tieto boje, klamstvá postupne opustili moj život. Bez tlaku trápenia môže byť ťažké maľovať skutočne šokujúce a dojímavé obrazy. Medzitým som predal tisíce komerčných obrázkov. Ak by ste ma však spýtali, ktorý štýl najlepšie vyjadruje moju osobnosť, povedal by som, že všetky. Každý z nich ukazuje moju aktuálnu vnútornú skutočnosť. Teraz alebo v minulosti. Zmenil som sa. Zistil som, že ak sa niekto takto podriadi svojej profesii, vášni, láske – pretože pre mňa je proces tvorby obrazu tvorivý proces života – svoj život zároveň obetuje. Všeobecne ma definujú ako maľara, ale ja sa už takto nevnímam. Identita človeka nemôže byť definovaná jeho profesiou. Človek sám je celok. Vesmír. Moja kariéra a úspechy ma už nezaujímajú. Život je nekonečná hra. Zbabrem to? Začnem znova! No zo všetkého sa učím. Som šťastný, slobodný človek.“
Szkukálek, 2018
ČLENSTVO
2023 Spolok maďarských tvorivých umelcov na Slovensku (MAMSzE)
1993 Slovenská výtvarná únia (SVÚ)
1993-2014 Spolok maďarských výtvarných umelcov na Slovensku (SZMKT)
1989-1993 Spolok maďarských výtvarných umelcov v Československu (CSMKT)
OCENENIA
1999 Cena „Za otvorenú Európu“ od Nadácie Sándora Máraiho v Bratislave
INDIVIDUÁLNE VÝSTAVY
2022 Životné dielo – výstava, Galéria Platz, Komárno
2020 Lajos Szkukálek – virtuálna výstava, Galéria Kárpát-Háza, Budapešť
2019 Výstava Lajosa Szkukáleka, Galéria Mihályudvari, Bratislava
2017 Spoločne, 60. výročná výstava, Podunajské múzeum, Komárno
2013 Zátišie 1, 2, 3, Mestské kultúrne centrum, Galéria Labirintus, Senec
2011 Menora saag Centrum Artis, Šahy
2011 Európsky parlament, Brusel
2011 Podunajské múzeum, Komárno
2011 Lajos Szkukálek, Žitnoostrovské múzeum, Dunajská Streda
2008 Jubilejná výstava, Galéria Limes, Komárno
2005 Kresby, Galéria Art MA, Dunajská Streda
2004 Maďarské kultúrne centrum, Praha
2000 Vác, Kecskemét, Budapešť
1999 Komárno
1997 Bratislava
1997 Iná realita, Ostrihom
1997 Dunajská Streda
1996 „Pocta, Budapešť
1996 Farby a môj svet, Galéria Mihályudvari, Bratislava
1993 Komárno
1992 Atelier 13, Freiburg
1992 Galéria Hidegkút, Budapešť
1991 Wesr Ceramic Center, Vancouver
1991 Komárňanská malá galéria
1990 Galéria Tárogató, Budapešť
1990 K.K. Galéria, Viedeň
1989 Senec, Zvolen
1987 Komárno, Veľký Meder
1986 Komárno
1985 Veľký Meder
VÝBER SKUPINOVÝCH VÝSTAV
2023 Protiklady, Korona dvor, Šamorín, Slovensko
2022 Adventná skupinová výstava, Galéria Platz, Komárno
2017 Tour 4 four (spoločná výstava Karola Félixa, Lajosa Szkukáleka, Igora Piačku a Igora Kitzbergera), Pálffyho palác, Bratislava
2011 Záverečná výstava XII. Dunajskostredského medzinárodného umeleckého sympózia, Galéria súčasných maďarských umelcov, Dunajská Streda
2000 Jubilejná výstava SZMKT, KMG, Dunajská Streda
1999 Jubilejná výstava SZMKT
1997 Umelecká beseda, Bratislava
1997 Iná realita, Hradné múzeum Rondella, Ostrihom
1996 SZMKT – Dom MVSZ
1995 SZMKT – Druhá členská výstava, DMM, Komárno
1990 CSMKT – 1. skupinová výstava, DMM, Komárno
1985 6. Letné umelecké sympózium v Topoľníkoch, (Dunajskostredské okresné osvetové stredisko, kultúrny dom v Čičove)
UMELECKÉ SYMPÓZIÁ
2011 XII. Medzinárodné umelecké sympózium, Galéria súčasných maďarských umelcov, Dunajská Streda
1985 6. letná umelecká kolónia (Centrum ľudovej kultúry Dunajská Streda)
ILUSTRÁCIE
2019 Fellinger Károly: Plomba
2012 Fellinger Károly: Časť a celok
2011 Haraszti Mária: Trpaslíkova knížka
2000 Kozsár Zsuzsanna: Tokfilkó a Picinke
1997 Hernády Ferenc: Paralely
1996 Németh István: Detičky
1994 Finta László: Hrášková rozprávka
1994 Mitana Dušan: Patagónia
1993 Monoszlóy Dezső: Strom divých husí
1993 Kövesdi Károly: Muškátová víla
1992 Mészáros Károly: Smrť veľkého človeka
1990 Štefan Žáry: Satirikon
1990 Keszeli Ferenc: Slovohrátky
PUBLIKÁCIE
FÁBIÁN G.: Dark štýlu – O obrazoch Lajosa Szkukáleka, Felvidéki Előretolt Helyőrség, 2020/11.
KESZELI F.: Obrazom k slovu (Dva obrazy Lajosa Szkukáleka v texte), lrodalmi Szemle , 1986/10.
KESZELI F.: Kúzla, A HÉT, 1986-07-18 / č. 29
J. F.: K Szkukálekovým kresbám, Viedenský denník, 1991/1.
OLÁH J.-LACKFI J.: Nagyonxipan (Mozaikový portrét o Lajosovi Szkukálekovi), Remetei Kéziratok, 1992/2.
CÚTH J.: Prvotný talent (Výstava Lajosa Szkukáleka v Podunajskom múzeu), Kisalföld, 20. apríl 1993.
Z. NÉMETH I: Lajos, Ty si Nagyonxipan …!, Umelecká dielňa, 1994-95/11.
LÓSKA L.: Lajos Szkukálek, Komárňanský Ateliér, 1998/1.
